Guard, časť desiata

28. března 2014 v 20:32 | Caroline |  Guard
Desať? To sa mi asi len zdá :D :D Každopádne, je to tu :3 odbáčam od pôvodnej zápleky koľko sa len dá ( :D 3:) ), ale už sa k nej vraciam, sľubujem! Nebojte sa ;)
Teraz zase dlhšie nebude kedže prichádza ťažký týždeň (:D) a na Veľkú noc idem na dovolenku, ale na to ste už hádam zvyknutí ;) Tak sa majte :D


"Odkiaľ o nás viete?" spýtala som sa roztraseným hlasom.
"Som čarodejnica a z vás to kričí na míle ďaleko. Nechcem vám ublížiť ani nič, len mi prišlo vhodné to spomenúť," vysvetľovala starenka, v ktorej sa skrývalo viac než sem čakali.
"Spomenúť?!" Damon vybuchol. Videla som na ňom, že keby to nebola čarodejnica čo ho pohybom ruky zabije, zabil by on ju.
Podišla som k nemu a položila mu ruku na chrbát. Upokoj sa, nestojí to za to, snažila som sa mu naznačiť mysľou aj upokojujúcim dotykom. Trochu sa uvoľnil.
"Nepovedala som to hneď, lebo ma zaujímalo načo ste sem prišli a keby ste vedeli čo som zač odídete hneď," snažila sa objasniť svoje konanie.
"Prečo ste zmenili názor?" vyslovila som otázku.
"Nezmenila, ale už viem aký ste mali dôvod."
Moji najbližší mi liezli na nervy, prebehlo mi hlavou a ja som ňou mierne zatriasla. Nie, musela som mať nejaký vážnejší dôvod. Len ma zrovna teraz nenapadal.
"Premenil ťa na upírku a v neznámom meste sa môžeš vyzúriť, naučiť sa ako s tým žiť. Vo vlastnom meste všetkých poznáš a navždy by ťa prenasledoval pocit viny kým pri týchto ľuďoch to môžeš potlačiť."
Nevedela som, čomu sa čudovať viac. Či surovosti alebo obsahu výroku.
"Premenil na upírku? No to určite!" odfrkol si Damon. "Nikdy by som ju na upíra nepremenil. Elena nie je upírsky typ."
Prekvapivo ma to trochu urazilo. Nepovažuje ma za dosť dobrú? Za niekoho, kto sa mu môže vyrovnať?
"Tak potom neviem. Celkom určite však ráno bola normálna a teraz z nej vyžaruje vampirizmus. Mňa neoklameš, mám na to nos," povedala starenka a ako dôkaz po ňom poklepala. Potom vstala a začala nám odpratáva taniere.
Nedojedla som, ale po tomto rozhovore som sa nechystala pokračovať.
Všimla som si, že Damon na mňa zíza. Už som znova sedela na svojej stoličke. "Čo je?" spýtala som sa narovinu.
"Si bledá a na dotyk studená, ale nie si upírka. Preboha veď si stále živá! Nemáš sa ňou ako stať," mrmlal si kým na mňa hľadel prižmúrenými očami.
"Nemusí zomrieť. Stačí nahradiť všetku jej krv upírskou a je to," odhalila pani Payneová kým sa vracala s koláčom v ruke.
Robí si srandu? Koláč? Teraz?
Damon vyvalil oči, o sekundu bol pri mne, schmatol ma za ruku a doslova vytiahol hore po schodoch, nehovoriac ani slovo.
Zato mne do reči bolo. "ŠIBE TI?! Je neslušné len tak odísť a navyše ma takto vliecť! Daj mi pokoj! Čo ak som si chcela dať z toho koláča?" vykričala som naňho.
"Nevedel som, že máš chuť na koláč, čaj a lekciu štrikovania."
Nahnevane som naňho zazrela a začala som sa hrabať v taške. Nehľadala som nič konkrétne, len som si potrebovala zamestnať ruky, aby som ho nezmlátila.
Ani som nemala príležitosť. Opäť zapojil tú svoju rýchlosť, schmatol ma a vyšmaril z okna.
Pád trval len zlomok sekundy, no využila som ho, aby som sa otočila na nohy a zmiernila pád.
Pristála som na pokrčených nohách a snažila sa lapiť dych. Damon ma pozoroval z okna.
"Tak toto si si posral. Ako si ma mohol VYHODIŤ Z OKNA?!"
"Nič sa ti nestalo."
"O to nejde, to bolo šťastie. Mohla som sa zabiť! Alebo si zlomiť chrbticu, poškodiť miechu.."
Pristál vedľa mňa a umlčal ma mávnutím ruky.
"Elena, to je jedno. Bol to len test. Mám pocit, že.. tá šibnutá čarodejnica má pravdu. Asi sme to naobed prehnali s tou výmenou krvi."
Jeho slová ma omráčili. ČO?! Snažila som sa nájsť nejaké iné vysvetlenie, no nič ma nenapadalo. So slzami v očiach som sa mu vrhla do náručia. "Prejde to, však? Dvadsaťštyri hodín a budem normálna," šepkala som mu do hrude.
Mierne pokrútil hlavou. "Neviem, ale skôr by som sa priklonil k záporu. Takáto polovičná dlho nevydržíš. Umrieš, alebo sa musíš premeniť."
Zrútil sa mi svet. Jeremy, Matt - už sa k nim nebudem môcť ani pribížiť.
Veď si ich predsa opustila. Kašlala si na priblíženie sa, ozval sa surový, no pravdivý hlas v mojej hlave.
Zrazu som sa videla v aute budúcnosti, letiaca ponad oceán s Damonom po boku. Videla som sa ovlyvňovať ľudí aby som nemusela čakať v rade na kávu. Vampirizmus prinášal mnoho možností.
Potiahla som nosom, utrela si slzy a vystrela plecia. Zadívala som sa na Damona.
"Nemáš pravdu. Myslím, že som upírsky typ."


Vrátili sme sa do izby a vymenili sme si ešte viac krvi. Cítila som sa zle, malátne a unavene, a tak ma Damon prezliekol do pyžama, zabalil do deky a uložil do postele. "Zostaň so mnou," zamrmlala som z posledných síl.
Ľahol si ku mne a vzal ma do náručia.
Nevedela som, či doslova umieram, ale ak áno, bolo to to najpríjemnejšie miesto na smrť.

Pod viečka mi prenikalo svetlo. Zamračila som sa, no napokon som otvorila oči. Oslepovalo ma a tak som sa mu obrátila chrbtom. Nosom som narazila do Damonovej hrude. Ten okamžite vyskočil a zameral sa na mňa. "Elena! Už si hore? Ako sa cítiš?" Nevládala som odpovedať a tak som zavrela oči a schúlila som sa. Zakryl ma ďalšou prikrývkou, pobozkal do vlasov a nechal ma odísť do krajiny snov.

Sny som prekvapivo naozaj mala, ale boli popletené. Moji rodičia sediaci v aute, ktoré vlastnoručne tlačím a zhadzujem z mosta do rieky. Jeremy, ktorému zabáram do krku nôž a on sa smeje a smeje v kaluži vlastnej krvi. Stefan, ktorý sa mi snaží niečo povedať, no nemôže, pretože si spievam. Obrazy sa menili, miešali a už som sa v nich nevyznala.
Vrhala som sa k prebudeniu, no vždy mi to prinášalo len viac mätúcich obrazcov. Nechala som sa unášať a zabudla na všetko.

Chystala som sa po niekoľký krát otvoriť oči. Čakala som nový nával bizarností, no videla som len bielu farbu. Zacítila som vôňu levandule. Bolo to jasné. Naozaj som sa prebudila.
Na nočnom stolíku ležal čaj a sušienky. Neočakávajú, že budem upírkou.
Mýlila som sa. Po lepšom zaostrení som si všimla, že spoza čajníka vykúka vrecko s krvou.
"Elena!" ozval sa výkrik.
Bežal ku mne Damon. Oblečenie mal pokrčené, vlasy strapaté a na tvári mal niekoľkodňové strnisko.
"Si sexy," zachrapčala som.
Usmial sa a naklonil ku mne.
"Ďakujem. Je príjmené niečo také počuť ako tvoje prvé slová po niekoľkých dňoch spánku, ale viac by ma zaujímalo ako sa cítiš."
Zamyslela som sa.
"Príšerne ma bolí hlava a každý pohyb. Ale inak som v poriadku. Och, a vadí mi svetlo."
Damon sa mierne usmial a lepšie zastrel. Predtým svetlo nesvietilo priamo na mňa, ale aj tak ma pálilo v očiach. "Vitaj v novom živote," predniesol a uklonil sa.
"Dobre, stačí už. Podaj mi tú krv, lebo si vezmem tvoju," zareagovala som sa natiahla k nemu ruku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Veva Veva | 15. dubna 2014 v 19:38 | Reagovat

no mna je*ne :-D to je super! ocakavam dalsiu cast :-P

2 Caroline Caroline | 31. května 2014 v 21:05 | Reagovat

[1]: to tu niekto fakt komentoval O.o bude aj ďalšia ;) to sa neboj :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama