Říjen 2012

Vlog..či?

30. října 2012 v 21:39 | Caroline |  Diaries
Servus :D
So sesternicou máme v pláne natočiť vlog, čo je vlastne video vstup :) Bude to len tak, o ničom, o nás, o živote...ale chcela by som tam spomenúť aj niečo o blogu, čo mám/-e v pláne, o písaní, spoilery o Guard a tak....chcete? Alebo mám blog vynechať a nemám vám dávať link?

Chcete novú časť?

30. října 2012 v 11:08 | Lexi |  Oznamy

Tak, aj keď som na sústredku a mám toho veľa, by som mohla napísať novú časť Delena story Mrkající Ale len ak chcete, takže chcem vidieť min. 3 komenty že áno Usmívající se

On nemôže byť mŕtvy!

29. října 2012 v 20:23 | Bonnie |  Jednorázovky
Tak, a máme tu ďalšiu, veeeeľmi dlhú jednorázovku. Ale teraz je fakt dlhá. A preto, ak u nej nebude dosť komentov, tak budem písať len a len na druhý blog. Tam idem zajtra písať jednorázovku na Hry o život :3 (ak sa na to zas nevyseriem -_-") no dosť výkecov, príjemné čítanie :)


Oznam - Delena :D

29. října 2012 v 18:55 | Katherine |  Oznamy
Čaute chtěla sem vám přidat Delenu ale jak Car. psala že dokud nebudou 3 komenty tak týden nebude Delena :D takže sorry :P

Kvíz 1

28. října 2012 v 18:10 | Caroline |  Hry, kvízy, súťaže
A ešte si pre vás pripravím kvíz :) Zapojte sa niekto :) Odmenou sú imaginy, ukážky z poviedok, spoilery o ff..čo vás napadne, ale grafika sa mi nechce :D
Čas máte do utorka :)
Otázky sú pod perexom.

Pre vás

28. října 2012 v 17:54 | Caroline |  Hry, kvízy, súťaže
Čaute :)
Strašne sa nudím, ale nechce sa mi písať Guard...ani Hard Choice...
Tak ma napadlo či tu nie je niekto, kto by chcel imagine s niekým..s celebritou, s postavou zo seriálu ( na výber sú TVD, PLL, Gossip Girl, True Blood a možno aj Once Upon a Time), s vymyslenou postavičkou...píšte do komentov :)

Delena Story 64

28. října 2012 v 14:27 | Autor: Elena, pridala Care |  Delena Story

Delena Story 63

27. října 2012 v 17:17 | Autor: Elena, pridala Care
Fíha, už dávno som nepridávala Delenu... tak tu ju máte :)

6. Časť: ODHALENIE

26. října 2012 v 17:52 | Lexi |  Delena story od Lexi


Je tu nová časť Usmívající se Táto sa mi až tak nepáči, ale vám sa možno bude... S vyplazeným jazykem Tak tu ju máte Mrkající

Uprene som sa na ňu dívala, neschopná slova. V hlave mi vírili myšlienky. Kto je? Ďalšia dvojníčka? Je to vôbec možné? Prečo sem prišla? Túžila som vedieť odpoveď, ale zároveň som sa jej bála. Vycivené oči som od nej stále neodliepala. No nezdalo by sa, že to čakala. Pozerala na mňa rovnako a ako ja na ňu. Presne ten istý výraz. Rozmýšľala, či utiecť, zaútočiť, alebo nebodaj zostať. Zdalo sa, že bola príliš zvedavá na to, aby odišla. Damon na ňu zhrozene zazeral. "Kto do kelu si?!" vytisol napokon. Dievča naňho iba dlho pozeralo. Nevedela, čo si má myslieť. Damon nedočkavo zdvihol obočie, pobádajúc ju na odpoveď. "Jessalyn..." vykoktala. "Poď." Chytil ju za ruku a ťahal k autu. Kývol na mňa hlavou, že mám ísť. Damon zaparkoval pri Salvatoreskom penzióne. Vystúpil, zovierajúc Jessalininu ruku ako okovy. Ťahal ju za sebou bez možnosti úniku. Nasledovala som ich. Damon otvoril dvere a postrčil Jessalyn dnu. Vykročila pravou nohou dopredu, aby nespadla. Venovala mu namosúrený pohľad. Damon sa na ňu usmial tak ako vždy, keď mu je niečo jedno a nemrzí ho to. Počula som schádzať Stefana po schodoch. Bude asi dosť prekvapený. Už bol na spodku, keď zazrel Damona. "Čo tu ešte robíte?!" spýtal sa napoly zúfalo a napoly nahnevane. "Elena, stalo sa ti niečo?" pristúpil k Jessalyn. Zhrozená som to pozorovala. Ako si ju môžu mýliť so mnou? Aj keď som si to nechcela priznať, žiarlila som na ňu. Iritovalo ma, že si ju všetci všímajú. Aj keď sme dve, zamieria ku nej. Stefan ju pohladil po líci. Vydala som zvláštny zvuk. Znelo to ako niečo medzi odfrknutím a povzdychnutím. Potom som pristúpila k Stefanovi a čakala na jeho reakciu. Keď si ma všimol, okamžite Jessalyn pustil a vyľakane ustúpil o krok dozadu. Jessalyn, prekvapená ešte z jeho prvej reakcie, striedavo zmetene prechádzala pohľadom po nás všetkých. "Čo to...?" vyvaľoval oči. "Katherine?" Jessalyn naňho hľadela ako predtým, bez jediného náznaku, že by pochopila. Veď ani nemala ako. Stefan sa obrátil na Damona. "Heh... Prial by som si, aby som vedel, braček." Sedeli sme pri konferenčnom stolíku v rozľahlej obývačke penziónu Salvatoreovcov. "Stefan, toto je Jessalyn, Jessalyn, môj brat, Stefan," afektovane predstavoval Damon. "Stefan je upír, ale je na zajačikovskej diéte. Ja som Damon, zlý a strašne sexy upír." So smiechom som si povzdychla nad jeho "skromnosťou". "No a toto," pokračoval, " je Elena, moja snúbenka." Prekvapene som zdvihla zrak. "Hej? Odkedy?," opýtala som sa žartovným tónom. "Elena, veď predsa od vždy..." žmurkol na mňa. "No a teraz ty, HOVOR." "Ja som Jessalyn..." vyjachtala. "Veď to už predsa vieme," nedočkavo si vzdychol Damon." Jessalyn sa na mňa ospravedlňujúco pozrela. Nechápala som dôvod, tak som jej vrátila začudovaný pohľad. "Si upír?" prešiel Damon rovno k veci. Zdalo sa, že Jessalyn ho nepočula. Zrak upierala na mňa. Teda na môj krk. Preglgla som. Z jej pohľadu ma mrazilo. "Haló!" nahnevane si vyžadoval pozornosť Damon. Jessalyn zavrela oči. Akoby sa na mňa nemohla pozerať. Trochu dotknuto som sa posunula dozadšie. "Prepáč," stihla ešte zašepkať s očami plnými sĺz, skôr ako ju Damon surovo potiahol k nemu. Mykla sa od bolesti. Zamračila som sa naňho. Ľahostajne pokrčil plecami. "Za čo?" opýtala som sa. Naprázdno preglgla, bradou ukázala k môjmu krku. Najskôr som nerozumela, ale potom mi pohľad zablúdil k ramenu. Týčil sa na ňom veľký kúsanec od vlkolaka, ktorý nevyzeral práve najlepšie. Zhrozila som sa. Pomaly som otočila hlavu k nej. Pokrútila som ňou. "Nie, to nie je možné..." zašepkala som. "Prepáč," hlesla.

Tak páčilo? Napíš komentár Mrkající Napíš aj ak nie...

Otázočka :)

26. října 2012 v 17:02 | Caroline |  Guard
Ahojte :)
Chystám sa písať, ale vôbec neviem akým štýlom by som to mala napísať... tak som sa rozhodla spýtať vás :) Predsa len, je to poviedka pre čitateľov, takže sa môžu trošku zapojiť, nie? ;) :D
Tak prosím hlasujte v ankete, nech viem... Dúfam, že mi pomôžete :) -Care

Pozn.: Anketa je pod perexom :D

Báseň o Delene

26. října 2012 v 15:01 | Lexi |  Jednorázovky
Tak ja som na matike napísala báseň keď som sa nudila, tak vám ju sem pridám Mrkající Dúfam, že sa bude páčiť Usmívající se



Zelená sa na modrú zmenila,
a hnedá na čiernu stmavila.

Smutné pery už boli iné,
škerili sa na ňu divne.

Nasadili úsmev frajerský,
keď ju vyzývali k ceste lásky.

Špicatý nos, sťa pštrosí zobák, bol už krajší, letmý nosák.

Ostré črty sa pridali, anjelskú tvár vytvorili.

S úžasom naňho hľadela,
uveriť, že je skutočný nechcela.

Dotknúť sa ho skúsila, s prstom pri takmer pri ňom, keď zmizol,
a plameň šťastia na jej tvári už nebol.

Radosť ju opustila, svieca zhasla,
ocitla sa tvárou tvár temnoty, bez jediného šťastia.


Teraz idem domov, ale potom vám sem zo zošitu prepíšem aj tú druhú ;) Teda ak chcete... Napíšte pls, či sa vám páčilo Mrkající

Marriage + Salvatore = Calamity -6.časť

25. října 2012 v 20:50 | Caroline |  Marriage + Salvatore = Calamity
Božw ľudia, mne je to TAK ľúto!!!!
Toto sa mi v živote nestalo, ale raz som čítala poviedku a pridávaúcej sa to "podarilo"...
STRAŠNE ma to mrzí!!
A čo vlastne? Že pri pridávaní MSC som vynechala 6. časť - rovno tú najlepšiu :/ :(
Až po mesiacoch si to všimla adminka Lexi (ešte že ju máme!) a tak to skúsim aspoň takto dodatočne pridať....
Fakt prepáčte...už to nebude ono :/


5. Časť: DVOJNÍČKA

25. října 2012 v 19:22 | Lexi |  Delena story od Lexi

Stuhla som. Vedela som, že je to tak, ale keď to Stefan vyslovil, znelo to hrôzostrašne. Ledva som jednej smrti unikla a už ma ohrozovala druhá. "Lenže ako to spraviť?" vystrašene som sa spýtala. "Mmm... myslím, že by sme mu mali skúsiť zavolať," usmial sa. Aj cez všetko som sa rozosmiala. "Stefan, ďakujem, že sa snažíš o odľahčenie situácia, ale veľmi to nepomáha. Teda, chcem povedať, že aj keď sa smejem, vnútri sa stále trasiem od strachu." Vážne sa mi pozrel do očí a prikývol. Nato Damon zaklipkal očami, vydal zvláštny zvuk a rozhliadol sa po miestnosti. Keď ma uvidel, do očí sa mu dostala hrôza. "Elena!" vyskočil za mnou. "Damon, nemal by si..." Nechápavo sa na mňa pozrel. Sklopila som oči a potom namierila pohľad na jeho ruku. Pozrel sa tam. Nedá sa popísať, čo nasledovalo. Damon tam dlho hľadel, neschopný slova. V očiach sa mu zračili obavy a pomsta. Odtrhol odtiaľ pohľad, pozrel sa na mňa. Hneď si to všimol. Prižmúril oči, pery sa mu zúžili. V modrých očiach mu horel plameň. Plameň zabíjania. Žiadneho zľutovania. Pomsty. Vtedy som si uvedomila, že by som dala čokoľvek za to, aby som nebola umierajúci človek v Damonvých predstavách. Sršal z neho strach. "Elena, odchádzame," vyhlásil chladných hlasom. Preglgla som. "Choď si zbaliť veci, o chvíľu musíme odísť," povedal, keď ma vysadil pred domom. "Dobre." "Počkám ťa tu, ponáhľaj sa." Odomkla som dvere a chystala sa vojsť dnu, keď ma niečo zastavilo. Stena. Alebo akási bariéra, ktorú nebolo vidieť. Vzdychla som si. "Čo?" spýtal sa Damon, ktorý ma sledoval obďaleč. "Nebola som pozvaná dnu." "Ou... Zavolaj Jeremymu," navrhol. "Zazvoním," prikývla som. Dotkla som sa zvončeku a ten vydal prerážajúci zvuk. Počula som kroky a potom sa otvorili dvere. Stál v nich Jeremy, ako som čakala. "Óóó, bože, Jeremy," vyhŕkla som a objala ho. "Si v poriadku, Elena?" Úsmev mi zamrzol. "No vlastne..." Rýchlo ma pustil a skúmavo si ma obzrel. Vyvalil oči. "Je to..." Smutne som prikývla. "Preboha, Elena, musíš zohnať pomoc." "Ja viem... Jediná šance je, že nájdeme Klausa. "To budete zase v nebezpeční... A ktovie čo od vás zase bude chcieť," zaskuvíňal. Uvedomovala som si to. Klaus nám jeho krv nedá len tak. Niečo si bude chcieť a my môžeme len dúfať, že to nebude niečo zlé, ako to dopadlo minule. "Máš pravdu, neviem, čo mám očakávať," priznala som. "Veď poď dnu," kývol hlavou na znak, že mám vstúpiť a tým ma pozval dnu. Vošla som. "Jer, ja a Damon odchádzame na nejaký čas... Kým nenájdeme Klausa." Výraz jeho tváre sa náhle zmenil. "Povedala si... Ty a DAMON?" Sklopila som zrak. "Elena, čo si sa úplne zbláznila?! On ťa ohrozuje!" "Ona ma miluje!", vyhŕkla som. "A aj ja jeho..." "Fajn. Rob si čo chceš," odvrkol. Vzdychla som si. Bola som s toho nešťastná. Hádky s Jeremym nemám veľmi v láske. Veď kto by sa už rád hádal s niekým blízkym? Otvorila som dvere na mojej izbe. Bola v rovnakom stave ako som ju tam nechala. Posteľ bola mierne rozhádzaná, ale iní neporiadok tam ani nebol. Otvorila som skriňu a nahádzala nejaké oblečenie do ruksaku. Pridala som tam jedny tenisky a vyrazila. Vyšla som zadným vchodom. Počula som ako Damona na mňa kričí: "Elena, pohni si, už musíme ísť!" Potom nasledovalo zaklapnutie dverí a počula som jeho kroky. K niekomu sa prihováral. Už som bola na rohu bočnej steny a uvidela to. Teda ju. Stála vedľa Damona a nechápavo naňho hľadela, zatiaľ čo on jej naháňajúco hovoril: "Elena, no poď už!" V tej chvíli som sa skoro zosypala. Dívala som sa na seba. Teda na niekoho iného, presnú kópiu mňa. Moju dvojníčku. Bolo mi jasné, že toto Katherine nie je. Prišla som k nim bližšie. Damon ma kútikom oka zazrel. Odvracal pohľad, keď sa zarazil a rýchlo sa obzrel na mňa. Bol prekvapený a nechápal to. Presne ako ja. "Elena..." vykoktal.

Tak tu máte ďalšiu časť :)) Hope you like it Smějící se

4. Časť: KÚSNUTIE

25. října 2012 v 15:21 | Lexi |  Delena story od Lexi


4. Časť: KUSNUTIE


Damon ma uprene pozoroval. Sýto modré oči sa do mňa zabodávali pohľadom. Bolesť pomaly ustúpila. Váhavo som sa zdvihla zo zeme. Damon opatrne pristúpil ku mne, pohladil ma po vlasoch. "Si v poriadku?" zašepkal. Pokrútila som hlavou, do očí sa mi nahrnuli slzy. "Ja nechcem byť upír," vzlykala som. "To bude v poriadku...," utišoval ma. Ty to zvládneš... my to zvládneme." Zdvihla
som hlavu a pozrela mu do očí. Zračila sa v nich láska a dobrota. Dôverovala som mu. Odovzdane so prikývla. Damon sa pousmial. "Elena, chcem aby si vedela, že bez ohľadu na to čo sa stane, ťa budem vždy milovať," povedal a hlboko sa mi zadíval do očí. Objala som ho a povedala: "Viem. A ja teba." Potom so ho pobozkala. Trvalo to dlho, ale nebolo to nič prudké a dynamické. Jeden bozk, plný lásky a milovania, ktorý trval neuveriteľne dlho. Keď som sa od neho odlepila, chytil ma, zdvihol a vyniesol preč. Ležala som mu v náručí celú cestu preč. Na chodbe bolo ticho. Počuť bolo len zvuk Damonvých topánok. Užívala som si to. Konečne ma nebolela hlava. Dorazili sme ku vchodu a ja som takmer spala. Niečo ma ale vyrušilo. Štípanie, bolesť. Náhla a pálivá, ktorá vytvárala pocit zapichávajúcich sa klincov. Pálilo to, ničilo kožu. Polo počuť, akoby niečo horelo. Vykríkla som, ale to už sme boli v dnu a rany zmizli. "Prepáč, Elena, neuvedomil som si..." "Nevadí, ani ja." Premeral si ma povzdychol si. "Musíme ti zohnať prsteň proti slnku," vyhlásil. Potom sme sa rozlúčili a Damon išiel za Bonnie, aby mi vyrobila ten prsteň. Ja som si išla zatiaľ ľahnúť, cítila som sa veľmi unavená. Otvorila som oči. Už bol takmer večer. Po chvíli som si uvedomila čo sa stalo. Zdalo sa mi divné že Damon tu ešte nie je. Pozrela som sa z okna z jednej z prázdnych nemocničných izieb, či ho neuvidím. Pred sebou som mala letmo osvetlený trávnik a nejakú ďalšiu budovu. Okrem slabého svetla cestu osvetľoval aj mesiac. Bol úplnok. No Damona som nikde nevidela. Vyšla som na chodbu, že ho idem nájsť. Rozmýšľala som, či nie je už u Stefana. Že by ma tu takto nechal? Samú? Tak tomu neverím! Chodba bola tmavá a strašidelná, ale ja som so svojim novým zrakom videla. Ešte stále som si nevedela zvyknúť. Spravila som pár krokov dopredu. Vládlo tu hlboké ticho. Očami som prechádzala po dverách a skrinkách, premýšľajúc, či tam neskladujú krv. Zahnala som takéto myšlienky a chcela sa pohnúť, ale niečo na mňa skočilo a zvalilo na zem. Ocitla som sa pod niečími labami. Pozrela som sa na veznitela. Stuhla mi krv v žilách. Pozerala som sa do očí obrovskému vlkovi. V tomto prípade skôr vlkolakovi. Vlk bol tmavohnedý s čokoládovými očami. Pozeral na mňa a divo vrčal. Zrazu sa niečo v jeho očiach sa zmenilo. Vyzerali prekvapené. Ani som si nevšimla ako, ale tesáky zakročili. Zaútočil mi na. Prehrýzol kožu a dostal sa do cez šľachy, až kým nenarazil na hrtan. Zrejme prahol po krvi. Zastonala som. Potom ma prebodla ma bolesť. Cítila som tekutinu ako mi steká po krku. Bol to celkom intenzívny tok. To som sa už spamätala. Novou silou som sa zaprela do vlka a odhodila ho na druhý koniec miestnosti. Padol na zem, ale hneď sa zdvihol, pripravený na ďalší útok. Ale ja som sa medzi časom rozbehla preč. Upírskou rýchlosťou som uháňala do bezpečia. Vbehla som z nemocnice, kde som sa zatavila. Na zemi totiž bezvládne ležal Damon. Zodvihla som ho, všimla si prichádzajúceho vlka, ktorý prišiel z centra a trielila preč. Vbehla som dnu. "Stefan! Pomôž mi!" zakričala som. Zišiel po schodoch a na zlomok sekundy sa zatváril nechápavo, ale potom uvidel Damona. Zhrozene sa naňho pozrel. Mal škaredú ranu na zápästí. Roztrhané žili, z ktorých mu stále tiekla krv. Obišiel ma a šiel niečo zobrať. Vrátil sa z dvoma vrecúškami krvi. "Polož ho, Elena." Jedno mi hodila a druhé roztrhol nad Damonovým hrdlom. Len čo som zbadala krv, predĺžili sa mi tesáky. Roztrhla som nimi obal a nechala lahodnú tekutinu stekať krkom. Cítila som sa o čosi lepšie, ale kúsnutie ma stále bolelo. Stefan sa potom otočil ku mne. "Elena, musíme nájsť Klausa," preglgol, "inak je to koniec."





Dúfam, že sa páčilo, lebo tot je moja obľúbená kapitola Usmívající se Aj keď trochu drastická, mám rada napätie... Zajtra (Alebo možno ešte dnes) vám sem pridám ďalšiu, ak tad chcete...

Guard, časť tretia

24. října 2012 v 21:40 | Caroline |  Guard
A dnes ešte špeicálna kapitola Guard :) Nech sa vám páči :)

3. Časť: ZÁSOBY

24. října 2012 v 21:17 | Lexi |  Delena story od Lexi

Spoza závesu presvital teplý lúč svetla. Dopadol mi na hlavu a prepadla ma pálčivá bolesť. Zakliala som a dynamicky otvorila oči. Škaredé ráno sa hneď zlepšilo, keď som si uvedomila prečo má byť šťastná. Ležal tam, vedľa mňa. Havranie vlasy mal rozstrapatené a blankytovo modré oči zakryté viečkami. Zaklipkal mihalnicami, porozhliadol sa po izbe a nakoniec našiel mňa. Po tvári sa mu roztiahol úsmev. "Dobré ránko, láska," frajersky vyriekol. "Ako pre koho," zamrmlala som a energickým krokom som sa vybrala zastrieť. Vstal, podišiel ku mne a ustarostene sa na mňa pozrel. "Elena, musíš sa nakŕmiť." "Viem," bezmocne som zastonala. "Myslím že je čas na raňajky," povedal a pomykal obočím. Odfrkla som. Prišli sme do kuchyne a Damon si to namieril rovno k obrovskej chladničke. Dlho do nej hľadel až mi to nakoniec nedalo a spýtala som sa: "Čo sa deje?" "Ojojój, to bude problém..." "Čo?" celá napätá som sa opýtala. "Nulka sa minula." Uľavilo sa mi, že o nič nejde, ale zároveň som pustila najväčší záchvat smiechu aký kedy kto videl. Otočil sa ku mne, usmial sa a pevne ma objal. "Takto by si nemal žartovať!" "Veď to nebolo až také vtipné...", nechápavo povedal, pozrel na mňa a uvedomil si to. "Vieš, že keď sa tak smeješ si ešte krajšia," nadvihol jeden kútik úst. "Ááá! Tak to si nemyslím..." so smiechom som pokračovala. "Poď, ideme," chytil ma za ruku a ťahal preč. Smiech ma postupne prešiel. "A kam že to ideme?" "Doplniť zásoby," povedal svojím klasickým Damonovím tónom.
"To chceš niekoho chytiť, ovplyvniť, nabrať si krv a odísť?" spýtala som sa dúfajúc negatívnu odpoveď. "Elena, Elena... Za ten čas si sa už mohla niečo naučiť," šibalsky sa usmial. Pokrčila som plecami a viac neprotestovala. Zastavili sme pred nemocnicou. "Damon, to nemyslíš vážne..." "Čo chceš ísť chytať králiky?" pobavene si odvrkol. Vzdychla som si a nasledovala ho. Vošli sme do haly a Damon zamieril k výťahom, ale zastavila nás recepčná. "Môžem vám pomôcť?" Damon sa hneď nad ňu naklonil. "Kde tu máte odber krvi?" falošne sa usmial, keď ju začal ovplyvňovať. "Na druhom poschodí," zhypnotizovane odpovedala. "Super. A teraz zabudnete, že sme tu boli." Otočil sa a už ma ťahal ďalej. Vyšli sme po schodoch. Bola pred nami chodba, s množstvom dverí. Potichu sme prešli okolo. Cez okná sme videli pacientov ležiacich vnútri, ale žiadny odber. "Dopekla!" Damon zaklial. Chcel ísť naspäť, čo to by pravdepodobne nebol dobrý koniec pre tú recepčnú, no ja som si našťastie všimla, že niekto ide. Chytila som mu ruku a silno ho potiahla za akýsi záves. "Poď," sykla som. Vleteli sme dnu. Bola to malá miestnosť so štyrmi kreslami, rôznymi policami a prázdnymi vrecúškami na krv. Niekto vyšiel z dverí na druhej strane izby. Zarazene na nás pozeral a nakoniec zo seba vytisol: "Čo vy tu robíte?!" Damon si vzdychol. "Nič," usmial sa. Ale úsmev hneď aj zmizol. Náhly výpad vpred dopĺňali vycerené tesáky a krvou podliate oči. Zaútočil priamo na tepnu. S krvavými ústami na mňa kývol a naznačil mi, že sa mám pridať. Zhrozene som ho pozorovala. Preglgla som a pokývala hlavou. "Elena, musíš mať ČERSTVÚ krv." Ešte raz ma pozval k nemu, tento krát naliehavejšie. Nemala som veľmi na výber. Celé moje telo zaplavila túžba. Bola taká obrovská, že bolo takmer nemožné vzdorovať jej. Pristúpila som k telu a vlhkými perami sa opatrne dotkla rany. Ostala mi na nich červená tekutina. Pomaly som ju oblizla, vychutnávajúc si novú, ale jedinečnú chuť. Bolo to ako ohňostroj v ústach, také naplnenie. Hneď som sa cítila lepšie. Chcela som ešte, ale Damon ho odtiahol. Pozrel na mňa. "Nie nie," pokrútil hlavou. Začali sa mi triasť ruky. Chcela som viac. Chcela som znovu cítiť tú lahodnú chuť na jazyku. S vrčaním som pristupovala k Damonovi. "Elena, klud! Skús sa ovládnuť." Zrazu ma na zem zrazila akási bolesť. Bola prudká a silná. Pulzovala mi v ďasnách. Chytila som si ich a zastonala od bolesti. Do ruky ma niečo pichlo. Zub. Ostrý zub. Taký, ktorý majú len upíry.

Možno to ani nestihnete prečítaťm ale už som vám sem dala ďalšiu časť :)) Dúfam že sa páči Mrkající

Blogové štatistiky/ prvý polrok

24. října 2012 v 21:15 | Caroline |  O blogu
Admini: Od začiatku sme tu 3 adminky :) Elena, Bonnie a Caroline :) Elena po nejakom čase zostala len pri grafike a tak sme prijali 2 nové adminky - Kath a Lexi :)
FanFiction: Rozpísaných tu máme 5, dokončené 3 a doteraz bolo pridaných 11 jednorázoviek :)
Články: Dokopy sme zverejnili 324 článkov ( s týmto 325), mesačne takto:

-Apríl= 31
-Máj = 56
-Jún= 13
-Júl= 59
-August= 84
-September= 45
-Október (zatiaľ)= 36

Aktivita: Najprv bola najaktívnejšia Elena, pridávala novinky+ poviedky + zaujímavosti, potom sa pridala Bonnie a až nakoniec Caroline, Kath sme prijali kvôli pomoci pri pridávaní kapitol a Lexi kvôli ďalším poviedkam :) A plus chceme spoznávať ďalšie Deleňáčky :)
Návštevnosť: prekročila vyše 5280 návštev, čo je priam neuveriteľné! Strašne moc ďakujeme!
Affs: Počet spriatelených blogov je 5, postupne sa menil - napr. sme si vymazali nenavštevujúce blogy, ktoré sa nám nepáčili :)
Grafika: Elena nám nastavila celkovo 4/5/6 (nie som si celkom istá a galéria to neuvádza) layoutov, všetky boli krásne a veľmi pekne jej za ne ďakujeme :)

Nič iné ma teraz nenapadá :D Tak to hádam zatiaľ stačí :)

A je to tu :)

24. října 2012 v 21:03 | Caroline |  O blogu
Tiež počujete tie fanfáry?
Mali by ste, pretože dnes oslavujeme!!!!!
Neviem, kto všetk osi to všimol, ale dnes má náš blog presne pol roka :)
Pre mňa je to zatiaľ najdlhšie existujúci a fungujúci blog, na ktorom som adminka :)
Príde mi to skvelé :) Bonnie hovorí, že ona bude oslavovať až rok, ale dovtedy sa môže všeličo stať, tkže ja oslavujem už teraz :)
Dnes som šla s kamoškami do mesta na pizzu a keď sme si štrngali kofolou som pripila na náš blog :)

No a kedže je to taký špeciálny deň, spravíme si zopár štatistík :)
Ale tie vám dám až do ďalšieho článku, dobre? :)

Delena story 62

24. října 2012 v 20:20 | Elena, přidala Kath |  Delena Story
Tak si užijte další Delenu :* zbytek pod perexem jako vždy :D

2. Časť: DOTYK

24. října 2012 v 18:27 | Lexi |  Delena story od Lexi

Vyšla som z izby Stefanovho domu a ani sa neunúvala zakrývať slzy. "Elena?" vystrašene za mnou kričal Stefan. Neobzrela som sa, pokračovala som ku vchodu. "Elena!" chytil ma za rameno a potiahol. Hodil na mňa ustarostený pohľad. Cez slzy som otvorila ústa. Kvapkala mi do nich slaná tekutina. "Stefan, posledný krát sa ťa pýtam, kde je Damon?!!" opýtala som sa mierne podráždene. "Elena... Odišiel..." "Óóó, vážne? Nehovor!" skočila som mu do reči. Na chvíľu sklopil pohľad. "Dohodli sme sa, že jeden musí ísť. Aby to nedopadlo ako u Katherine... Snažil som sa ho presvedčiť, ale nedal sa. Povedal, že nechce rušiť môj milostný život a rozbíjajúc veci odišiel." Podlomili sa mi kolená, klesla som na gauč, ktorý sa tam akoby z čista jasna objavil. Z očí mi vybehol nový prúd sĺz. On odišiel sám, dobrovoľne... Opustil ma, lebo som si vtedy vybrala Stefana. Bože, ako to teraz ľutujem! Stefan si sadol ku mne a začal ma hladiť po ramene. Nechala som ho. Bola to jediná útecha, ktorú som práve mala. Po pár preplakaných hodinách som smrkajúc vytiahla mobil z vrecka. Jediným pohybom som našla Damonovo číslo a stlačila "Volať". Po pár sekundách sa ozval jeho prekvapený hlas: "Elena?" "Damon, kde si?" vzlykala som do telefónu. Preglgol. "Elena, si v poriadku?" Rozplakala som sa ešte viac. "Nie, dopekla, nie som!" "To bude v poriadku... Najhoršie sú prvé dni, všetko sa v sebe znásobí a nevieš to uniesť..." Plač sa na chvíľu pozastavil, vystriedal ho prekvapený výraz, niečo som si uvedomila, a opäť sa spustil. On si vážne myslí, že je to kvôli mojej premene? Áno, aj to ma trápi, všetko ma bolí a cítim sa slabá, ale nemám čas na to myslieť. "Počúvaj ma, Elena, budeš v poriadku..." "Ty si vážne myslíš, že sa jedná len o premenu, však?" vytisla som zo seba. Na druhej strane bolo ticho. Možno to konečne pochopil... rozmýšľala som. "Elena, neviem ako by som... Nemôžem sa vrátiť späť, iba by som vám prekážal," povedal a náhle zložil. Zostala som ako prikovaná. Zložil to... Nevráti sa... Uvoľnila som ruku. Padla mi na stehná a ja som ju tak nechala. Len som sedela, a nechala slané kvapky dopadať na displej. Keď už ich tam bolo príliš, spamätala som sa a zotrela ich rukávom. Zadívala som sa na mobil. V mojom mozgu viedli vojnu hrdosť a láska. To druhé nakoniec vyhralo. Znovu som vytiahla mobil a napísala jednoduchú esemesku. I love u. Čakala som, kým odpíše, nič sa však nedialo. Z vnútra sa mi rinuli emócie, ktoré poli prenesené do vzlykov. Oprela som sa a plakala, plakala a plakala. Neskôr som od vyčerpania a minutých tekutín zaspala. Niečo ma pošteklilo. Alebo skôr pohladkalo. Niekto. Ospalo som rozlepila oči. "Stefan?" snažila som sa v tej tme nájsť zdroj dotyku. Nič som nevidela, ale zato cítila. Niekto sa ku mne naklonil a silno pobozkal ma. Nie, Stefan to nebol, toto bol niekto iný, s plnými perami a vnútorným ohňom. Damon. Okamžite som ho objala a bozkávala. Naplnilo ma také šťastie, ako asi ešte nikdy nie. Už som ho v živote nechcela pustiť. Prehrabla som mu tmavé vlasy a hlavu položila na rameno. "Milujem ťa," zašepkala som, "a ty si mi takto zmizol." Obtrel si pery o bok môjho hrdla a potom šeptom dodal: "Už ťa NIKDY neopustím."
Vzhaldom na to, že sa vám to páčilo, čo som veľmi rada :) Vám sem dávam novú časť ;) Jo a komentár poteší :)) Lexi

Delena story 61

23. října 2012 v 19:09 | Elena, přidala Kath |  Delena Story
T
Tak další Delena je tu.. Hezké počtení :)

Delena story 60

23. října 2012 v 13:50 | Elena, přidala Kath |  Delena Story
Takže můj počítač je konečně v provozu :D takže začínám přidávat:) zbytek pod perexem:)

Oznam :D

22. října 2012 v 21:00 | Katherine |  O blogu
Čaute :) tákže mám spravený počítač a od zítřka začínám pravidelně přidávat.. Jo a vítám u nás novou adminku :)

1. Časť: SPOMIENKA

22. října 2012 v 20:18 | Lexi |  Delena story od Lexi

1. Časť: SPOMIENKA


Najprv, som nechápala čo sa deje. Proste zmizol. Najprv, tu bol, povedal že sa ide porozprávať s Bonnie, a potom sa nevrátil. Opäť som sa prosebne otočila na Stefana. Tváril sa neprístupne, aj keď som videla, že sa musí riadne namáhať. Vzdychla som si. Už ma to začínalo štvať. "Stefan, kde je Damon?" snažila som sa hovoriť kľudne. Zadíval sa na mňa tými smutnými očami, ale mlčal ako hrob. Zachmúrila som sa a otočila. Niečo sa stalo. Vedela som to. Cítila som sa unavená a hlava ma neuveriteľne bolela. Vedela som, že o chvíľu musím spraviť TO rozhodnutie. Išla som si ľahnúť, lebo moje úvahy vždy uviazli pri Damonovi. Nechcela som robiť predčasné závery, ale nevedela som tomu zabrániť. Hlavu som mala položenú na jemnom vankúši, ale nie a nie zaspať. Z očí sa mi vykotúľali slzy. Ten telefonát. Pred tou... nehodou. Presne toho som sa bála. Bohužiaľ, sa to stalo skutočnosťou. "Nechcem ho stratiť!" vzlykajúc som šepkala do premočeného vankúša. Túžila som sa vrátiť do minulosti a povedať mu, že ho milujem. Chcela som, aby bol TU. Aby ma objal a povedal, že všetko bude v poriadku. Ešte som dlho plakala a neskôr od vyčerpania zaspala. Sníval sa mi sen. Lenže bol nejako divne živý. Spoznala som to. Telefonovala som s Bonnie a pomaly sa blížila k ceste. Zase mi vyčítala, že to Mattovi nie som schopná povedať. "Ja viem Bonnie, máš pravdu. Ty aj moja máte pravdu. Ja sa len neviem prinútiť mu to povedať. Aspoň nie dnes. Zavolám ti neskôr." Povedala som a zložila. Naši ma mali zobrať späť z "Táboráku", kam som sa vyblížila. Pred sebou som uvidela postavu. Len tak zrazu sa tam objavil. Bol to Damon. Spoznala som ho, ale zároveň som si uvedomovala, že ja, teda tá ja zo sna, ho zatiaľ nikdy nevidela. "Katherine," s úžasom na mňa hľadel. "Nie, ja... Ja som Elena," zmätene som hovorila. Zatváril sa nechápavo. "Ou... Vyzeráš... Prepáč. Len mi niekoho strašne pripomínaš," stále sa tváril prekvapene. "Som Damon." "Nechcem byť hrubá, alebo niečo také, Damon, ale je trochu desivé, že si tu v strede ničoho." "Ty máš čo hovoriť. Si tu úplne sama," zatváril sa lišiacky. "Sme v Mystic Falls, nič zlé sa tu nedeje," vysvetlila som mu to ako samozrejmosť. Pozeral mi do očí a plytko pokýval hlavou. Zdvihla som mobil, krátko sa naňho pozrela a ruku dala späť. "Pohádala som sa s priateľom," cítila som potrebu mu to povedať. "Kvôli čomu? Ak sa smiem spýtať," dodal a ospravedlňujúco zdvihol ruky pred seba. Povzdychla som si. "Život, budúcnosť... Všetko to má naplánované." Ohol pery a opäť mi venoval ten svoj skúmajúci pohľad. "A ty to nechceš?" "Ja neviem, čo chcem," pokrčila som plecami. "Tak to teda nie je pravda. Chceš to, čo chcú všetci," sklonil hlavu pozeral na mňa spoza obočia. Usmiala som sa. "Čo také? Záhadného cudzinca čo má na všetko odpoveď?" "Hm..." zasmial sa a odhalil dokonalé biele zuby. "Povedzme len, že som na svete už nejaký čas. Pár vecí som sa naučil," veľavýznamne pokýval hlavou s našpúlenými perami. "Takže, Damon, povedz mi, čo je to, čo chcem?" potmehúdsky som sa spýtala. Zadíval sa na mňa, vyzerajúc, že premýšľa. Pomaly začal pristupovať ku mne. "Chceš, lásku, ktorá ťa pohltí. Chceš vášeň a dobrodružstvo," vravel a stále mi hľadel prenikavými očami do tých mojich. "A možno aj trochu nebezpečenstva," nadvihol jeden kútik pier, a tak sa frajersky usmial. Pozerala som sa naňho, neschopná slova. Nakoniec som sebaisto prehovorila: "A čo chceš ty?" Zostal zaskočený. Pokrčil obočie, pootvoril ústa. "Mmm..." V tom som začula prichádzajúce auto. Otočila som sa, ale hneď aj späť. "To sú moji rodičia." Náhle sa na mňa zvláštne zadíval. "Chcem, aby si našla všetko, čo hľadáš. Ale práve teraz chcem, aby si zabudla, čo sa stalo. Nemôžem dopustiť, aby ľudia vedeli, že som znova v meste." Posledný krát sa na mňa usmial, zaželal mi dobrú noc a odišiel. V tom okamihu, som zabudla čo sa stalo. Otočila som sa k autu, ktoré medzi časom podišlo ku mne, a nastúpila dnu. Zvlášte bolo, že som si to pamätala. Zároveň som si však bola istá, že som na to vtedy zabudla. S mojimi skúsenosťami s upírmi, som vedela, že ma Damon ovplyvnil. Vedela som ale aj to, prečo si to už pamätám. Zadychčane som sa prebudila. Bolo mi jasné, že to nebol len sen. Bola to spomienka. Zavrela som oči a bolestne si spomenula čo som povedala. Možno keby sme sa spoznali skôr... Ľutovala som to. Aj moje iné rozhodnutia. Nevšimla som si, ako veľmi ma miluje, že mu nejde len o to, že sa podobám na Katherine. A že mu ani NIKDY o to nešlo. Sadla som si a nechala slzy prúdiť von. Spravila som rozhodnutie. Nájdem ho. A privediem späť.
Dúfam, že sa páčilo :) Som vaša nová "adminka" a budem sa podpisovať Lexi. :) Nezabudnite si potom prečítať ďalšie časti!

Čavte ľudia

22. října 2012 v 19:01 | Bonnie |  O blogu
Bonnie sa Vám ozýva po sto rokoch :D Chystám takú sladučkú jednorázoku z Damonovho pohľadu :3 a pokúsim sa napísať Delenu :D No to hlavné....
Máme novú adminku!!! Meno ešte neviem, zatiaľ si vyberá, ale heslo už má. A píše skvelé FF. Caroline mi to odsúhlasila, a Kath o tom tiež vie (myslím) Len ma naštvalo, že dnes, keď som o tom hovorila Caroline, tak bola online a úplne sa na mňa vys*ala. No ale to je jedno, mám pas xD Kašlať na to.
To by bolo asi všetko :D Pokúsim sa písať, akurát teraz robím referáty xD Potom dačo strieskam xD Ppp