TVD Story 23

27. července 2012 v 17:06 | Elena |  TVD Story - By Elena
Zase bez opravy, ale mám tak trochu zhon..... Sorry. -Care




"Ó môj Bože.." to bolo jediné na čo sa zmohla Elena keď otvorili dvere na obrovskom dome niekde uprostred ničoho, v lese. Kto vie kde má ešte Klaus domy. Tento dom mal dve poschodia, jedno na to horné na ktorom boli kúpeľne a spálne a dolné s kuchyňou, obývačkou a predsieňou. Veranda, rolety, podlaha, takmer všetko bolo z bambusového dreva, prefektne zladené. "Na hornom poschodí máte tu väčšiu spáľňu, sú tam dve manželské postele a kúpeľňa. Elena prezleč sa už konečne.Príjdem po vás, máme ešte program.." Dokončil a odišiel. Elena si povzdychla a vliekla sa hore schodmi. Damon ako správny gentleman jej aj sebe niesol to more nákupných tašiek. Podobný údiv ako pri vstupe do domu prišiel pri vstupe do obrovskej spálne, všetko dokonale ladilo, no bolo vidno že tá druhá posteľ tam pôvodne byť nemala. Bola to obrovská izba. Oproti sebe na samom konci a začiatku ležali dve manželské postele. Tmavé závesy lemovali okraje okien, slnko ich len tak nezobudí. V izbe boli ešte jedni dvojkrídlové dvere, tie viedli do kúpeľne. Tá bola tiež obrovská ako aj všetky ostatné izby. Veľká jacuzzi vaňa, sprchoví kút, dve umývadlá-jednoducho všetko čo má správna kúpeľňa mať. Poličky boli plné úhladne poskladaných uterákov z ktorých ešte voňala aviváž. Elena sa vrátila do izby a tašky položil na posteľ na ktorú si následne sadla. Bola to mäkulinká veľmi veľká posteľ , dokonca väčšia než tá čo mal Damon a to už bolo čo povedať. Mala dokonca aj závesy proti komárom, určite ručne šité, pomyslela si Elena. No zrazu jej prišlo smutno a chytila si hlavu do dlaní. Koľko bezbranných ľudí zabila ? Prečo prečo sa tu muselo stať? Mučila sa takýmito otázkami. Po lícach jej začali stekať horúce slzy. Darmo plakať nad rozliatym mliekom, upokojila sa keď videla že bratia k nej idú, nechcela byť slabá nemohla. Elena sa rýchlo postavila a utrela si slzy z tváre. "Som okey, idem sa osprchovať.." povedala. Potichu za sebou zavrela dvere na kúpeľni a vydýchla si. O chvíľu sa ozval prúd teplučkej vody. "Je úžasná, čo? Pýtal sa Stefan brata. "Uhm.." výnimočne s ním brat súhlasil. "Damon!" ozvalo sa spoza dverí. "Áno?" odpovedal. "Prosím ťa! Dones mi niečo na oblečenie, zabudla som na to.." "Jasné! Počkaj chvíľku!" povedal a začal sa hrabať v nákupných taškách. "Pomôžem ti?" opýtal sa ho Stefan. "Že ťa to napadlo.." povedal ironicky Damon a prevrátil očami. Vybrali jej čierne obtiahnuté kratulinké šaty, Stefan našiel nejaké čierne topánky a vyhrabali aj krátku koženú bundu. Treba uznať že to nedopadlo najhoršie. Damon zaklopal na dvere. Elena v uteráku mu otvorila. "Nepotrebuješ s tým pomôcť?" opýtal sa s iskrou v očiach. "Nie ďakujem.." zasmiala sa Elena a zavrela za ním dvere. Asi 5 sekúnd po tom ako si pozrela čo jej doniesol vykríkla znova. "Toto nemyslíš vážne ?!" Damon so Stefanom s už dobre dávno takto nezasmiali. Elena nie a nie odtadial výjsť, už to začínalo byť divné. "Elena, nespláchla si sa?" klopal jej na dvere Damon. Ona ich konečne otvorila. Damonovi padla sánka, Elenu takúto ešte nevidel. S tými opätkami mala oči tam kde on pery, aj keď nedá sa povedať že by sa jej pozeral do očí. "Ja takto nikam nejdem.." povedala a nervózne obracala v ruke mobil. "Ďakujem ti Klaus.." zašepkal Damon. "Damon do očí.." povedala mu. Pokúsil sa ju poslúchnuť a oči mu stále behali nižšie. "Môžem ťa pobozkať?" opýtal sa jej. "Odkedy si pýtaš povolenie?" povedala mu a pobavene sa usmiala. Stefan to tam už dlhšie nemohol vydržať a tak zišiel dole schodmi do obývačky, počuli ako si zapol telku, zrejme aby ich nepočul. Damon konečne pobozkal Elenu. Objal ju okolo pása a pevne si ju k sebe pritiahol. "Poďte holúbkovia! Beriem vás na menší výlet." Povedal im a už o chvíľku sa viezli úzkou asfaltkou cez les späť do mesta, k ľuďom. Vošli do baru určeného pre vyššiu spoločnosť. Vnútri nebolo veľa ľudí, no zopár ich sedelo obzvlášť pri sebe. "Tamto, sú vlkolaci, nie sú tu všetci ale potrebujem aby ste ostatných ovplyvnili, potom príďte za mnou." Rozkázal Klaus. "Keď odtiaľto odídeš nebudeš si pamätať nič okrem toho že si sa riadne opil, nevolaj policajtov.." hovorila Elena mierne podnapitému chlapovi. Keď sa otočila pľasol ju po zadku. Elena ho chytila pod krk a zdvihla do vzduchu. "Chceš si to zopakovať?" zavrčala naňho, zatiaľ čo čašník na ňu nemo civel. "Nie.." zachrčal pridusene a Elena ho posadila späť na stoličku...

"Upíry.. Mohli sme si to myslieť, vždy sa prídu hrať na hrdinov deň pred splnom." Hovoril vysoký vlkolak povýšenecky. Klaus sa pobavene zasmial. "Ale od tejto vašej upírky by sme si dali povedať.." zasmial sa blonďavý. No dočkal sa reakcie ktorú neočakával. Damon so Stefanom naňho podráždene zavrčali. Chránili si svoje. "Tato upírka by si však nedala povedať od vás.." povedala Elena sladko a zvodne sa usmiala na Damona. Ten sa hneď začervenal. Toto sa upírom často nestáva zväčša len vtedy keď majú v tele dostatok ľudskej krvi. "Dobre dosť bolo žartov.. kde máme hľadať vašu svorku?!" povedal Klaus. "Prečo by sme ti to mali hovoriť?!" oborili sa naňho zrejme nevedeli s čím majú dočinenia. "Vieš, nie som upír, nie som ani vlkolak, som z každého trochu a ty ma nemôžeš zabiť, to ja môžem teba a ani si nemusím špiniť ruky, poviem tu mojím drahým priatelom nech vás zabijú a bude to, nenechajte ma čakať, nemám to rád.." dokončil dlhý monológ Klaus. "To ti nepoviem.." povedal mu no strpol. "Ale povieš, nechceš predsa aby sme vytiahli šalamúnok.." hovoril Klaus a sledoval ako graduje atmosféra. "nie.." povedal vlkolak. Damon si povzdychol a zo zadného vrecka vytiahol jedovatú bylinku. "Stefan.. podrž ho.." povedal a brat ho poslúchol. Ostatný vlkolaci sa pod Klausovím pohľadom ani nepohli. Damon ho bylinkou pohladil po líci kde mu ihneď začala horieť koža. "Tak čo povieš?" opýtal sa ho. Elena radšej odvrátila pohľad aj jej drsná maska mala hranice. "J, Južný Les, Yasemitský národný park.." jachtal vlkolak a Damon prestal. "No vidíte že to nebolo také ťažké.." povedal Klaus pokynul im a vyšli von na tmavú ulicu. "Myslím že mi vyhladlo a vám ?" zasmial sa. "nie.." preglgla Elena. Toto na to všetkom neznášala najviac. "myslím že áno povedal a opäť ich donútil zabíjať. "Elena, tak sa mi zdá sa mi že by sme dnes nemuseli hneď ísť spať.." pošepkal jej Damon do ucha v aute. Elena sa smutne zasmiala. "Myslíš ty vôbec na niečo iné?" opýtala sa ho. "Uprimne?" oponoval jej so zdvihnutým obočím. "Radšej nie.." ukončila to Elena a letmo ho pobozkala na pery. Spomínala si ako ho kedysi odsudzovala za to že zabíjal, ako jej to vadilo zo všetkého najviac ako na Stefanovi tak aj na jeho bratovi. No teraz, bola vďaka jednému z nich rovnaká, odporná vrahyňa..rozmýšľala morbídne. Najviac zo všetkého sa tešila na to ako sa vráti do Mystic Falls, nikoho nebude musieť zabíjať, bude pekne doma s tetou Jennou, chodiť do školy, bozkávať sa s Damonom. Niť myšlienok jej prerušil zhasnutí motor v aute, tak vystúpili a vrátili sa do toho úžastného domu.

"Damon prosím ťa zaviažeš mi to ?" opýtala sa ho s nádejou. "No radšej by som rozviazal ale ako chceš.." povedal a urobil úhľadnú mašličku na Eleninom chrbte, na "pyžame" ktoré jej sám vybral. Ono to vlastne bola len letná nočná košieľka z modrého saténu a čipiek, Elene nezostalo nič len si ju obliecť, nemala nič iné a chcela urobiť Damonovi radosť. "Páčim sa ti?" opýtala sa ho a urobila malú úhľadnú piruetu. "nie.." povedal Damon. Elena urazene zavrčala. "možno keď si ma chytíš.." zasmial sa a rozbehol sa dole schodmi. Elena hneď za ním. Aspoň na chvíľku zabudla na svoje problémy. "Stefan, nevidel si Damona?!" opýtala sa ho keď zbadala jeho chrbát v kuchyni. Stefan sa otočil a zabehlo mu. Akurát pil vodu. "ty si si to naozaj obliekla?" odkašľal si. "kvôli Damonovi, no videl si ho?" "Braček práve si vyhral tú tisícku o ktorú sme sa stavili.." zakričal za ním Stefan a damon hne´d vykukol spoza rohu. "Ha! A mám ťa!" povedala Elena a rozbehla sa za ním. "O čo si sa stavil?" opýtala sa priamo Elena a vyskočila Damonovi do náručia. "o to že si to oblečieš.." zasmial sa a pobozkal ju. Damon zľahka vybehol hore schodmi a položil Elenu na ich posteľ potom si ľahol vedľa nej a začal ju bozkávať, najprv pomaly jemne, potom prudšie vášnivejšie. Keď jej chcel rozviazať mašličku ktorú len pred chvíľkou dokončil Elena o zastavila. "Dnes, nie dobre? Toto je aj Stefanova izba a mali by sme veď vieš spomaliť." Povedala mu Elena. Damonov výraz zosmutnel. "Ak ide o Stefana, mne to nevadí... choď za ním, ja .." "Pššt!" zahriakla ho ukazovákom mu znehybnila pery. "O Stefana tu nejde.. len na to nemôžeme ísť tak rýchlo, a v Mystic Falls o nás majú starosť, a ja proste, ja sa bojím Damon." Skončila to Elena. Damon jej prikývol, oboch ich prikryl paplónom a objal Elenu. "Ľúbim ťa.." zašepkal tak aby to počula len ona. "Aj ja teba.." usmiala sa. "dobrú.." povedali si . Elena ho tiež objala, aj jednu nohu si naňho vyložila. Zaspali, zajtra majú pred sebou tažký deň..

Všetci čo prečítate povinne koment! -Elena
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 terulka terulka | E-mail | 27. července 2012 v 19:58 | Reagovat

Krásná kapitolka .. Delena♥♥ těším se na další :)

2 Caroline Caroline | Web | 27. července 2012 v 20:06 | Reagovat

[1]: :) zapoj sa do nášho kvízu a môžeš vyhrať jednu kapitolu VIP len pre teba!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama