<3 Anything for the strongest love <3 2/2

12. května 2012 v 18:26 | Elena |  Jednorázovky
"A že oni nie sú spolu!" hovorila Toryn. "Ale ktorý normálny človek by chodil s upírom?" oponoval jej so zdvihnutým obočím Lun. "Ty vlkolak, nemáš veľmi o čom.." vyplazila naňho jazyk. "A ty čarodejnica, tiež sa divím tvojmu priateľovi!" pokračoval jej brat. "Tichšie.. bude ťa počuť..." napomenula ho a tak aj nepozorovane odbočila od témy. "Ten bude veľmi dlho počúvať len ju.." hovoril a ukázal na Elenu. "Za pár dní je spln... mali by sme jej dať do jedla železník, nakŕmi sa z nej, zamdlie a aspoň nepôjdu preč z domu a ty im neublížiš." Dokončila. "Myslíš že je správne ho chrániť?!" zavrčal. "Áno, cítila som z neho dobro on ju miluje tak že by za ňu dal život.." odpovedala mu a zliezli zo stromu na ktorom sedeli a sledovali ich.

Keď sa vrátili "domov" Elena sa prvá osprchovala potom sa obliekla do ľahkých bielych teplákových šortiek a trička. Schúlila sa na pohovke v obývačke s nejakou knižkou ktorú jej kamarátky zbalili a čítala si. Damon sa šiel osprchovať. Prakticky naňho čakala. Keď konečne vyšiel sadol si k nej. "Čo ti je, si nejaký strnulý.." hovorila keď si všimla ako ubudlo z elegancie v jeho chôdze. Damon pokrčil plecami. "Som v poriadku."
"Nie, nie si, si hladný alebo teda smädný?" pýtala sa Ďalej. "Nie.." zaklamal. Bolo vidno že to nehovorí úprimne. "Damon, máš tu vôbec nejakú... " hovorila nervózne keď a trucovito postavil. "krv? Nie nemám.. bojím sa brať ťa so sebou zasa do mesta aby som si mohol nejakú zohnať, a samú ťa tu nechať nechcem.." hovoril postojačky. "Damon ale veď nemôžeš hladovať.. ja to nedovolím.." dohovorila a on sa len ironicky rozosmial. "Zajtra ma tu môžeš nechať samú, cez deň to zvládnem, dnes si ešte zoberieš odo mňa, pamätám sa ako to s tebou pred pár dňami vyzeralo." Rozprávala panovačne. "Elena vieš že nemáš ten náhrdelník, že ? Viem z teba spraviť takého baránka.." vykrúcal sa. Vybehol na verandu a Elena poctivo za ním, tí tvrdohlaví Gilbertovci "Na to nemáš dosť síl..! No tak Damon!" Prevrátil očami. "Čo už s tebou?!" povedal navonok skleslo ale vo vnútri sa tešil že mu tak dôveruje. "Fajn, ale bude to po mojom..." povedal a pritiahol si ju k sebe.
'To naozaj musí byť tak blízko? Ako pekne vonia a.. ešte lepšie sa bozkáva... dokelu Elena čo je to z tebou! Veď ty miluješ Stefana! Ale.. je to dosť, nie je toto viac..' hlavou jej behalo asi milión myšlienok naraz, no keď ju Damon pevne objala rukami okolo pásu vyrazilo jej to dych a doslova vydralo z toho myšlienkového pochodu. "Neboj sa..." zašepkal jej chladivým no zároveň desivým hlasom do ucha. Elene po celom prebehli zimomriavky a ešte nejaký pocit zvláštnej horúčavy, vzrušenia. Ako bolo zvykom najprv ju na krku len jemne pobozkal a až potom si zobral to čo potreboval. Unikali im jeden slastný ston za druhým, Elena si v duchu za to nadávala vedela že Damon to raz vytiahne. Damon to však s ovládaním pri Elene mal tiež ťažšie. Nie v tom zmysle že by ju chcel zabiť ale v tom že nemohol ovládať čo robia jeho ruky od bokou hore už mal zmapovaný celý jej chrbát tak ako Elena jeho hruď. Keď Damon prestal a s tým jeho šibalským no teraz krvavým úsmevom sa od nej odtiahol. Elena sa ako inak stále a pernamentne červenala, popod mihalnice sa naňho zospodu pozerala. Teraz však nevidela len toho klasického príťažlivého Damona ale jeho temnú stránku, to ako vyzeralo jeho ukryté JA. Upírie JA. No nevadilo jej to, páčil sa jej aj tak.
"Idem sa prejsť po pobreží, zatiaľ sa ehm.. najedz, potom prídem za tebou.." povedal a pomaly, ľudskou chôdzou zišiel dole schodmi, prejsť sa pri západe slnka. Elene ešte dobrú chvíľu trvalo kým sa pohla späť do domu a spravila si večeru. Keď sa najedla bolo už dosť neskoro tak si povedala že si ľahne spať. Nechcelo sa jej obliekať si to čo jej nechali ako jedinú možnosť jej kamarátky tak si drzo zaobstarala jednu Damonovu košeľu a ľahla si spať.
Ráno vedľa seba nenašla Damona, len rozhádzané periny. A odkaz. "prídem skoro princezná.." a dole ešte podpis takisto známym starodávnym elegantným písmom. Povzdychla si. Asi tu celý deň presedí sama. Bez Damona, bez jeho ironický poznámok, zmyslu pre humor, a.. toho všetkého.. ešte aj v svojej mysli sa vyhla myšlienkam na bozkávanie sa s ním. Spravila si raňajky a skoro dve hodiny v kuse sa len prechádzala po dome. Ani si nevšimla ako sa vonku zotmelo. Obloha bola uprostred poobedia temer čierna ako uhoľ. Elenu posiali zimomriavky. Bála sa. Keď prvý krát zahrmelo doslova vyskočila pol metra do vzduchu. "Bože, čo ak sa Damonovi niečo stalo?" povedala si naraz a hneď sa jej vybavil Titanic. Šiel predsa na lodi, a čo ak sa zlomil stožiar, drevený stožiar .. a, a prepichol ho a on zomrel.. Elena dočerta prestaň už, určite sa mu nič nestalo.. hovorila si v duchu. Až teraz si uvedomila ako veľmi sa oňho bojí a čo ak ku nemu niečo cíti ani mu to nestihne povedať. Zasa zahrmelo. Elena zavzlykala a z očí sa jej začal valiť nezastaviteľní prúd sĺz. Svetlo v dome zhaslo. "no super.." zašomrala smrkla a šla hľadať sviečky.
Keby tu bol Damon prehodil by niečo v tom zmysle že 'aká romantika' zamyslela sa. "Ale čo Stefan posledných pár dní nechávaš Damona aby ťa bozkával keby sa mu zachce a Stefan.." opäť hovorila nahlas a hľadala sviečky, keď jednu pomerne veľkú našla a zapálila prechádzala sa s ňou aj s vreckovkami po dome. Nevedela prestať plakať. Tak sa bála. Očami stále hypnotizovala dvere. Nakoniec si sadla ku stene oproti nim plakala a pozerala sa na ne, každú sekundu mala väčšie a väčšie pochybnosti. Ubehla asi hodina a búrka stále neprestávala. Žalúzie stále trieskali v oknách a všade začal byť chlad. Ďalšia hodila. Elenina sviečka už dohorievala a tak sa vystrašene pozerala okolo seba, odtiaľto videla aj ich spálňu, za posteľou veľkú presklenú stenu a opäť sa pozrela na dvere.
Dvere sa konečne pootvorili, dovnútra zafúkal studený vzduch a vtrhlo dnu aj niekoľko kvapiek vody. Niečo samozrejme tieklo aj z do nitky premočeného Damona. Keď za sebou zavrel dvere a uvidel tam uplakanú Elenu nechápal čo sa deje.
Elena ho konečne zbadala, taká šťastná nebola ešte asi nikdy. Damon, pred ňou, živý teda živý čo sa týka jeho možností a zdravý. Nerozmýšľala dlho, rozbehla sa k nemu a hodila na mu okolo krku. Slzami mu zmáčala už aj tak dosť mokré tričko. No a tak skoro sa ho pustiť nehodlala. Damon tam chvíľu stál ako obarený no potom pustil na zem ruksak s lumpom a aj on ju objal. Elenu by predsa nikdy neodmietol. Pohladkal ju po vlasoch. "Čo ti je..?" skúsil najcitlivejší tón aký dokázal splodiť. "Bála som sa o teba, ja, bála som že zomrieš.." fňukala. "Elena ja už praktický mŕtvi som.." nebol by to on keby si neodpustil uštipačnú poznámočku. Elena ho začala búchať päsťami po hrudi. "Prestaň!" hovorila pomedzi slzy. "Nie si.." zavzlykala a znova ho objala. Damon ju bezmyšlienkovite pobozkal do vlasov. Keď sa od neho konečne odtrhla usmiala sa na pobaveného Damona. "Daj si to do chladničky.." zamrmlala ukázala na batoh na zemi a odcupotala ku kope vreckoviek. Posledný raz si smrkla a utrela oči, potom to všetko hodila do koša a sviečku položila na stôl v kuchyni. "Si hladná?" opýtal sa jej s tým svojim zvodným úsmevom. "Nie.. Áno.. Možno.." bľabotala. "Takže áno.. počkaj tu ja ti niečo urobím.." povedal a ukázal na stoličku. Elena sa posadila a hlavu si podložila rukami a oprela o stôl. Sledovala jeho elegantné pohyby a konečne bola pokojná. Damon bol pri nej. Relatívne v poriadku. Keď sa najedla a zívla si, spokojne sa usmiala na Damona. "Ďakujem.." zašomrala. "Princezné neďakujú.." povedal jej a tanier položil do drezu. "Ideme si ľahnúť?" "jasné.." povedala a Damon si ju vyhodil do náručia. Elena pochopil že nemá zmysel sa brániť a tak ho nechala by ju odniesol do spálne. Opäť si bez opýtania sa zobrala jeho tričko a pyžamové šortky. On ju ako inak dráždil v tých svojich čiernych boxerkách a tak si ľahli spať.
Elena toho moc nenaspala. Keď si myslela že Damon už spí posadila sa do tureckého sedu na posteli a pozerala sa naňho. Mimovoľne ho pohladkala po vlasoch. Čo by robila keby sa mu niečo stalo? Ale čo bude robiť teraz.. Koho vlastne miluje, Stefana alebo Damona? Tak ako sa dneska bála o Damona tak sa predsa nikdy o Stefana nebála. Budeš to musieť zistiť.. povedala si nakoniec. No nevedela že je Damon hore a že sa len len, drží aby sa neprezradil. Naklonila sa k nemu a jemne ho pobozkala na pery. "Na dobrú noc." Zašomrala. Damon sa zaškeril. Pritiahol si ju k sebe a zasa ju pobozkal. Elena v duchu zahrešila ako mohla byť taká sprostá? No zároveň sa tešila že to urobila. Damon ju totižto privádzal do šialenstva. Bozkával ju na krku, potom vo výstrihu. Nekompromisne jej vyzliekol tričko a odhodil ho na druhý koniec izby. Keď ju bozkával na bruchu Elena to už nemohla vydržať a pritiahla si jeho pery na svoje. Damon by tiež inokedy nemal čas na predohry, vždy mu šlo len čisto o svoje telesné uspokojenie, no teraz, tu a s Elenou. So ženou ktorú skutočne miloval to bolo niečo celkom iné. Bol by tam s ňou aj donekonečna. Dobre sa mu počúvalo ako vzdychá jeho meno.
Presne ako si myslela, s ním našla všetko čo jej pri Stefanovi chýbalo a ešte viac. Ale kto je Stefan? Keď začal byť už aj Damon nedočkaví zhodili zo seba posledné kusy oblečenia. Keď do nej vnikol, mala pocit že svet práve skončil, alebo začal? Nebola si tým tak úplne istá lebo vtedy sa ten jej svet točil iba okolo Damona. Kde sa to dočerta v ňom berie? Keď si myslela že už príde vrchol Damon stále ich slasť len predlžoval. "Prosím..." zastonala Elena.... (<3)
"Dobré ráno princezná.." zašomral Damon a hladkal Elenu po vlasoch. "Dobre.." povedala, zdvihla hlavu z jeho hrude a letmo ho pobozkala. Potom sa pri ňom zasa schúlila. Zazvonil jej mobil. Nikdy ho tak nenávidela ako práve teraz. Volala Bonnie. "halóóó.." zívla do telefónu. "Ty ešte spíš čo?" ozvalo sa z druhej strany. "už nie.." povedala uštipačne. Damon ju chcel trochu rozveseliť a tak ju začal bozkávať na obnaženom krku. "Elena dúfam že sa ti páči čo sme ti zbalili.." povedala kamarátka uštipačne. "Bonnie, za to ťa raz zabijem!" povedala, no vôbec nie vážne. "Mne sa páčia, hlavne tie ehm... nočné košieľky.." povedal Damon tak aby to počula aj Bonnie ktorá sa následne rozrehotala. "On je tam s tebou...?" vykoktala medzi smiechom kamarátka. "No, my tu máme tak trochu len jednu posteľ.." objasnila jej to Elena. "Elena, myslím že mi niečo tajíš, čo dočerta máš s Damonom?!" vyhadzovala na povrch kamarátka. "ja.. nič, vôbec nič.." habkala Elena a Bonnie pochopila asi ako vážne to myslí. Damon ju však začal bozkávať náruživejšie a Elene unikali podozrivé zvuky priamo do Kamarátkiných uší. "Damie.. prestaň.. teraz nie.." smiala sa Elena. "Tak Damie, hm?" opýtala sa čarodejnica. "no a?" nedala sa Elena. "nič, no len som ti chcela povedať že do Mystic Falls sa vrátila Katherine, a .. ehm.. tak trochu balí Stefana ale to ti je asi úplne jedno.." povedala a zavesila.
"Čo robí.." povedala Elena. "Vadí ti to?" spýtal sa jej Damon. "Nie, vlastne mi to celú situáciu len uľahčuje.." povedala ironicky. "máme návštevu zahlásil Damon. "Koho?" povedala preľaknuto Elena. "asi nesú jedlo zamyslel sa a zasa si ľahol. Elena doňho drgla. Že čo ju plaší a tiež sa robila že spí. Keď v kľučke zaštrngotal kľúč prestali sa rozprávať, do chladničky naukladali jedlo pre Elenu a odišli. No čo Damon s Elenou nevedeli bolo to že dnes je spln a v jedle sa vyskytla koncentrácia železníka. "Urobili sme tu strašní neporiadok.." povedala keď sa posadila.
"Mohli sme aj väčší.." odvetil jej a nahodil ten svoj perverzný úsmev. "Idem sa umyť.." oznámila mu a potom odcupkala do kúpeľne. Pozrela sa na seba do zrkadla. Urobila to len tak mimovoľne, ako vždy keď sa vyzliekala. Akurát si dávala dole Damonove tričko v ktorom zaspala keď zbadala Damonov odraz za sebou v zrkadle. "Prepáč.." povedal, to sa od Damona počuje len veľmi výnimočne, Elena sa opäť pozrela na seba a zistila za čo sa ospravedlňuje. Na krku mala dve polmesiačikovité rany od jeho zubov, obe na prevej strane. Ďalšiu mala na javom prsníku no a štvrtú dole na stehne. Nebolelo ju to, už to ani nekrvácalo, len to dosť hrôzostrašne vyzeralo. Na krku mala červenkasté otlačky po Damonovích perách, potom spočinula na svojej tvári. Mala opuchnuté pery, strapaté vlasy, nič iné si nevšimla. "dám ti svoju..?" navrhol Damon a vystrel k nej zápästie. "Nie ešte si slabý, netreba, aj tak sme tu len mi dvaja.." uistila ho.
Nenechala vyviesť z miery. Nechcela aby to Damona bolelo ešte viac. "To nevadí.. nebolí to.." zašomrala a vykrútila sa mu z objatia. Otočila sa späť k nemu a usmiala sa. "Je mi to ľúto.." zašepkal a pohladkal ju po líci. "povedala som že mi to nevadí, hlavne nie keď to bolo takým príjemným spôsobom.." zahrala mu na citlivú nôtu. Damonovi sa pery roztiahli do širokého úsmevu a pomaly sa naklonil ku Elene, jemne ju pobozkal a rozstrapatil jej už aj tak hniezdo na hlave. Vyzliekla sa z podprsenky a nohavičiek, potom vstúpila do velikánskeho sprchového kúta z ktorého sa začalo pariť hneď ako pustila vodu. "Damon? Nedočiahnem si na chrbát, čakám.." povedala, chcela ho potešiť a očividne sa jej to aj podarilo keď tam o pol sekundy bol s ňou a ona sa pobavene smiala.
"Pred pár dňami si ty umývala mňa, mám pocit že ti to tak trochu aj dlžím, no čo už bohužiaľ musím tento dlh splatiť.." hovoril aby ju vyprovokoval. "Bohužiaľ?!" zvýšila hlas. "Však počkaj!" povedala a nasmerovala mu sprchovú hadicu prúdom vody smerom do tváre. Damon jej ruku poľahky otočil do jej tváre. "hej! To nie je fér.." sťažovala sa. Damon nakoniec prepol sprchu na strop z ktorého začalo "pršať" a potom sa k nej otočil. "Dúfam že to nejako zvládnem... už len nech mám tú sprchu za sebou.." pokračoval v provokovaní no potom ju vášnivo pobozkal. A Elena sa nechala. Rukami ho šúchala po chrbte, poznala už jeho každučkú časť. Srdce jej bilo ako lokomotíva, presne tak ako včera v noci. Elena sa pošmykla no stihol ju v pohode zachytiť a potom sa obaja rozosmiali.
"Ešte stále ju chceš mať rýchlo za sebou?" dvihla obočie Elena. "Myslím že som zmenil názor.." zasmial sa a od chrbta ju objal. Ešte dobre dlho sa tam spolu naťahovali kým ich to omrzelo a vyšli von. Elena si obliekla jemnučkú bielu košeľu a džínsové šortky ktorými sa zúfalo snažila zakryť ranu na stehne no vždy keď sa vystrela mohla to robiť znova, tak sa na to potom vykašľala. Damon si dal čierne nohavice po kolená a bordové tričko. Keď boli oblečený nastal čas na ľudské raňajky. Ako inak dal sa do toho Damon, Elena len sedela a pozerala sa na neho. Damon otvoril chladničku. Zakašľal, nechutne to tam voňalo ale pomyslel si, že je zrejme len niečo pokazené a tak z chladničky vytiahol škatuľu s mliekom na ktorej bol ešte prijateľný dátum spotreby a z poličky zobral cereálie.
Zalial ich zohriatym mliekom a podal Elene aj s lyžičkou. Elena ochutnala. "Mňam.." prehodila a bezmyšlienkovite nabrala zasa na lyžicu a podala Damonovi nech ochutná. Neváhal a lyžicu prehltol. Potom zistil prečo mu tam všetko tak divne voňalo prehol sa v páse a začal kašľať. Elena vyskočila zo stoličky a prvé čo ju napadlo bolo začať ho búchať po chrbte. Tak to aj urobila. Damon už konečne prestával a vystieral sa. Zanadával. "železník.." zašepkal. "A ktože nám sem nosí jesť?" položil rečnícku otázku. Nervózne zavrčal a odišiel von dvermi. Elena bežala za nim. Vždy keď sa nahnevá urobí nejakú hlúposť. TO je jediné mala teraz v hlave a tak zúfalo bežala za ním. Damon bol taký rozrušený že zabudol na upíriu rýchlosť a vzdialenosť si rezal len dlhými krokmi. Elena aj tak zaostávala. "Damon! Stoj..!" kričala za ním. "Nikomu, Elena, nikomu nedovolím aby ti ublížil!" zavrčal. Tisli sa jej do očí slzy keď sa s ňou takto rozprával. Keď na ňu pomedzi tesáky vrčal zlostné slová.
No vedela že mu len chorobne záleží na jej bezpečí tak ho ďalej nasledovala do staršieho domu kde bývala Toryn s Jej mladším bratom. Damon zaklopal. Vedel že inak sa dnu nedostane, museli ho pozvať. Dvere otvorila Toryn. Keď Zbadala Damona v celej jeho upírskej "kráse", skoro omdlela. Preglgla. "Pozvi, ma, dnu.." zavrčal. Rukami sa opieral o trám dverí. Neodpovedala. "ja si počkám, deň, dva? Je mi to jedno, môžem tu byť aj celú večnosť.." cedil cez zuby ďalej. Elena ho takéhoto nemala rada. Chcela ho milého a pozorného, aký k nej býval. "Poď ďalej.." povedala potichu nejaká žena vzadu na posteli. Keď sa posadila Elena si stihla všimnúť že má dlhé vrkoče pospletané z hustých sivých vlasov. Oblečenú mala staršiu košeľu a nohavice. Damon najprv skúsil vstúpiť len nohou , no keď videl že cesta je voľná ihneď bol celý dnu.
"Vy viete prečo som tu.." fľochol. Všetci okrem tej babky sa na neho pozerali s nehybnými tvárami. "Damie, to stačí, už to neurobia, dobre? Poďme..." skúsila Elena a potiahla ho za ruku. "Oni ti chceli ublížiť, ja to takto nenechám.." povedal smerom k nej drsným hlasom. Elene do očí vhupli slzy. "Vieme, a nie je to tak ako myslíš.." povedala teta. "A ako teda..?" zlostne vrčal Damon ďalej. "Dnes je spln.." povedala babka záhadne. "No a?" povedal Damon bezcitne. "Nehovor mi že nevieš aké je to byť pohryznutý vlkolakom, a práve tomu sme ťa chceli chrániť.!" Objasnila mu. "Takže ste jej dali do jedla železník?! Jej?" pokračoval a nadzvukovou rýchlosťou sa priblížil ku babke. Neľútostne na všetkých okolo zazeral, no počúval.
"Nakŕmil by si sa z nej, odpadol by si, nevyšiel by si z domu, Lun by ti neublížil.." dopĺňali sa všetci prestrašene. No kto by sa im čudoval, z Damona, išiel doslova strach. Podráždene zavrčal. "A za ten čas, by jej niekto ublížil.." dokončil a Elena s plačom vybehla von z dverí, Damon sa zberal že ide za ňou, no čiasi ruka ho zastavila. "Neboj sa, ona ťa chápe.." povedala starenka. Damon spýtavo dvihol obočie. "No to že ju ochraňuješ, brániš si ju, záleží ti len na nej.." pokračovala. "Viete o mojom bratovi?" spýtal sa už trochu milším hlasom.. Starenka prikývla. "Tak potom asi viete akú mám šancu.." zašomral. "No myslím že túto noc ti dala šancu.." pousmiala sa sivovlasá žena. Damon sa začervenal. "Vidím čo ty nie, vidím ako sa na teba pozerá, a ak si to nechceš pokaziť, tak ju bež hľadať, a do splnu nech ste v dome." Povedala milo. Damon sa na ňu usmial a vybehol von. "Ja som vám to hovorila.." zašomrala stará žene sa zasa si ľahla na starú posteľ.
"ELENA!" kričal Damon. V tomto mixe tropických vôní sa nedokázal napojiť na jej stopu. "Prosím!" pokračoval krikom na plné pľúca. Elena sa zatiaľ zúfalo šplhala na jeden z vysokých honosných stromov, kde si potom sadla a plakala. S každým jeho výkrikom prichádzal jeden jej vzlyk. "Elena!" pokračoval a pomaly obehol celý ostrov, znova a znova. Stále nič. Už sa stmievalo. Mesiac vykúkal, Damon si bol stále menej istý tým že ju nájde. Zúrivo a zároveň nervózne zavrčal. Potom počul vzlyk. Pozrel sa hore. A tam Elena. Taký šťastný už teda dávno nebol. Rýchlo za ňou vyliezol. "Damon?" zafňukala. "Ako si ma našiel?" opýtala sa. "No bolo to dosť ťažké, ale vieš ako sa hovorí, za láskou aj na koniec sveta.." povedal a zvodne sa usmial. "neviem.." odvrkla Elena a uhla pohľadom. "no ták.." skúsil to psími očami, no Elena už hľadela inam. Tak, hoci sa bránila nasilu ju zniesol do. Napokon mu ovisla v náruči a nechala ho aby ju odniesol 'domov'. "Si hladná?" opýtal sa jej. "nie.." povedala drsne. "Celý deň si presedela na strome.., to si naozaj myslíš že ti to uverím?" nedal sa. "uhm.." odvetila ironicky.
Damon zobral jedinú vec v ktorej nebol železník, vajíčka. Spravil jej praženicu a Elena ju otrávene zjedla, nechcela si pripúšťať Damonove kulinárske umenie. Tento krát tak rýchlo nevyhrá. Potom si zo spálne zobrala vankúš a jediný paplón. Odniesla ich so obývačky na gauč a tam si ľahla spať. "Elena, choď na posteľ a ja pôjdem sem, keď ti až tak vadím." Hovoril no nedostal žiadnu odpoveď. Damon sa vopchal ku nej na gauč. "Hej!" drgla doňho. "Čo máme len jednu prikrývku, a tú si si zobrala, keby som žiadnu nemal bola by mi zima.." provokoval ju. "Aby si náhodou nezamrzol.." zamrmlala. "Damie je smutný.." zafňukal. "Damie, ma nahneval." Odpovedala mu Elena. "A čím?" "Ty sa ešte pýtaš čím?" vyletela Elena a posadila sa. Damon skoro zlete z tej úzkej pohovky no tiež sa posadil. "Ide o to, Damon, ty sa vždy tak nahneváš! A potom už nie si taký milý a..!" habkala. Damon ju opäť nečakane pobozkal. Elenu tým najprv šokoval no potom sa nemohla nepridať. Hoci nerada ale po hodnej chvíli ho od seba odtlačila. "Nemysli si že si tým všetko hneď vyžehlíš.." "Prepáč Elena, ehm, to aký som bol ale ja si to tým naozaj hodlám vyžehliť..." pokračoval a zasa ju pobozkal. "Damon!" "Už som si to vyžehlil?" zažmurkal. "áno, možno ja.." habkala. "Tak fajn, odpustené, spokojný!?" povedala nervózne a hodila sa do vankúša.
"Ďakujem.." zašepkal jej do ucha. Elena nič. "Prečo tak funíš? Prečo sa ešte mračíš?!" bol opäť vo svojom živle. "Damon, ešte raz!" napomenula ho ukazovákom. "nečerti sa, divoška, budeš mať vrásky.." zasmial sa. "Choď si vykopať hrob starec, budeš ho potrebovať.." zavrčala. "Ale veď ja som ti len chcel popriať dobrú noc.." zašepkal a pobozkal ju na líce. Elena sa červenajúc usmievala. "Aj ja tebe.." zašomrala a v objatí zaspali.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lucy Lucy | Web | 12. května 2012 v 20:19 | Reagovat

krááááááááááásny layout :))

2 Elena Elena | 12. května 2012 v 21:50 | Reagovat

díky, vymakala som sa na ňom :)

3 Bonnie Bonnie | E-mail | Web | 13. května 2012 v 13:13 | Reagovat

Úžasné... Najlepšie najlepšie najlepšie :D :D Píšeš dokonale, no aj tak ma to vždy zarazí.... Skvelé... :)*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama